Asi v septembri 2019, keď som na slnečnom gréckom pobreží zatvorila knihu Alchymista, ticho som vyslovila: „Otvorím kaviareň v kvetinárstve. Len čo nájdem človeka, ktorý mi pomôže s kaviarňou.“

Nevedela som sa dočkať, kedy doletíme domov a budem môcť tento môj nápad zdielať s mojou maminou.

Keď sme sa konečne stretli, začali sme jedna druhu džugať do ramena, ako to sobíme vždy, keď chceme naraz niečo povedať.

„Musím ti niečo povedať!“ kričala som.
„Nie, ja ti musím niečo povedať!“ Kričala mama.
„Tak ty prvá.“
„Nie, ty prvá.“
„Mami ja otvorím kaviareň v kvetinárstve.“
„Ja otvorím kaviareň.“

Povedali sme obe takmer naraz. Zaliali nás zimomriavky a vedeli sme, že sme presne na tom mieste, kde máme byť. Vedeli sme, že vesmír nám dal jasne najavo že spolu to zvládneme. Spolu si splníme sen.